videní: 1.4K
Tretieho marca roku 1944 sa obec Balvano v Apeninách na juhu talianska premenila v dejisko hrôzostrašnej tragédie. Deň predtým o šiestej večer vyrazil zo Salerna vlak č. 8017 so 47 vagónmi a pomaly ukrajoval kilometre zo svojej trasy. Teoreticky to bol čisto nákladný vlak, ale častokrát prevážal vojakov a taktiež húfy šmelinárov. V ten večer sa v ňom viezlo asi 800 cestujúcich, prevažne čiernych pasažierov. Prinášame ďalší zaujímavý dvojdielny článok z obdobia druhej svetovej vojny. Pozrite sa spoločne s nami na tunel smrti. Poďme však pekne po poriadku.
Cieľovou stanicou vlaku s označením 8017 mala byť Potenza. V Romagnane vlak zastavil, aby sa pred súpravu pripojila druhá lokomotíva a pomohla nedostatočne silnému stroju utiahnuť preplnený vlak na stúpajúcej trati v kopcovitom teréne. Po necelých 7 kilometroch musela celá súprava opätovne zastaviť, pretože vlak pred ňou sa pokazil a zablokoval železničnú trať. Po 45 minútach mohol vlak č. 8017 pokračovať vo svojej ceste. Bola takmer jedna hodina po pól noci a väčšina pasažierov spala.
Sotva kilometer za blížiacim sa tunelom Delle Armi ležala dedinka Balvano. Vlaky sa v nej zastavili pre doplnenie zdrojov, ako napríklad voda, a následne pokračovali v krvopotnom zdolávaní strmých úbočí hôr. Akonáhle vlak odišiel, prednosta stanice telegraficky informoval o jeho odchode ďalšiu zastávku na trati, Bella – Muro. Nato sa vrátil na svoje stanovište a odpočíval, keďže ďalší vlak mal príchod až za hodinu.
Jazda do nasledujúcej stanice mala trvať dvadsať minút. Tam si náčelník najprv myslel, že má vlak meškanie. Na druhej strane prednosta z Balvana si robil čím ďalej tým väčšie starosti. Keď o 2:40h prišiel ďalší vlak, nechal odpojiť lokomotívu a nariadil, aby ho odviezla vpred na obhliadku, či nedošlo k nehode. Hneď ako lokomotíva opustila stanicu, rozrušene na ňu volal muž s červenou lampou. Pokračujeme druhou časťou článku.
