videní: 788
Prinášame druhý článok o Veľkom bariérovom útese, ktorý je najväčším živým telesom na Zemi. Po tom, ako sme vám v rámci prvej časti rozpovedali príbehy o Jamesovi Cookovi, sa opäť posunieme trochu ďalej. Poďme na druhú časť článku.
Koraly kedysi vedci zaraďovali medzi rastliny. Pre krásne farby a tvary sa koralový útes prirovnával k rozkvitnutej záhrade, kde namiesto kvetín rastú koraly. Celý útes totiž skutočne možno vnímať ako veľkú kvitnúcu lúku, pretože v teplých čistých vodách sa ramená koralov kývu a otvárajú ako kvety, aby mohli chytiť korisť. No toto prirovnanie v skutočnosti pokrivkáva – polypy koralov, ktorých vápenaté vonkajšie schránky vytvárajú pevnú časť koralového útesu, sú bezstavovce, príbuzné morských sasaniek a voľne žijúcich medúz. Na rozdiel od nich má mäkké telo polypa s mnohými výrastkami tvrdú schránku, ktorú si buduje veľmi podobne, ako si slimák stavia ulitu. Každý koralový útvar pozostáva zo základov, ktoré vytvorili nahromadené schránky generácií dnes už mŕtvych koralov, a z povrchového porastu živých polypov, ktoré štrbinami vykukujú zo svojich schránok a chytajú potravu.
Mnohé druhy koralov potrebujú na život veľmi plytkú vodu – to znamená, že pri odlive sa často ocitnú nad vodou a na mnohých miestach možno po útese aj chodiť. Konárniky sú výborne prispôsobené svojmu prostrediu – ich konáriky spomaľujú pohyb vody s čiastočkami potravy.
V roku 1979 Austrália vyhlásila v oblasti Veľkého barierového útesu na ploche 348 700 km štvorcových morský park, do ktorého patrí i One Tree Island, kde je zakázaná všetka stavebná činnosť. Potápanie je tu síce povolené, ale nie je dovolené zbierať prírodniny a inak narušovať tento unikátny ekosystém.
Na koralovom útese sú po celý rok relatívne stabilné podmienky – teplota sa len výnimočne ocitne mimo rozpätia 21 až 38 stupňov Celzia a stály je i obsah kyslíka a soli vo vode. Tieto podmienky lákajú na útes veľa živočíchov a prispievajú k bohatstvu života na útese i v jeho okolí. Pokračujeme treťou časťou článku.
