videní: 792
Návštevníci vchádzajú do mesta Poludňajšou bránou. Vždy, keď cez ňu prechádzal cisár, sa v nej rozozvučal bubon a zvon. Priestranné nádvorie za bránou, cez ktoré preteká Zlatá rieka, tvarom pripomína luk. Ponad Zlatú rieku vedie päť mramorových mostov. Na náprotivnej strane nádvoria je brána Najvyššej harmónie. Pokračujeme druhou časťou o Zakázanom meste.
Práve cez bránu Najvyššej harmónie sa dostaneme na priestranstvo pred sieňou Najvyššej harmónie, ktorá sa považuje za stred čínskeho sveta. V tejto nádhernej sále cisár sedával na Dračom tróne a pri slávnostných príležitostiach sa pozeral na veľkolepé obrady. Za sieňou Najvyššej harmónie je sieň Dokonalej harmónie, v ktorej sa cisár pripravoval na audiencie, udeľované zahraničným veľvyslancom. Cisári opúšťali Zakázané mesto len v nevyhnutných prípadoch. Návštevníkov prijímali v najsevernejšej štátnej budove, v sieni Zachovania harmónie.
Severne od týchto stien je obdobne usporiadaná skupina troch palácov, v ktorých žil cisár. Dva z nich, palác Nebeskej čistoty a palác Pozemského pokoja, slúžili ako rezidencie cisára a cisárovnej. Medzi nimi nájdeme sieň Jednoty, ktorá symbolicky spája cisára s cisárovnou, nebo so zemou, mužský princíp Jang so ženským princípom Jin. Paláce sú obklopené cisárskymi záhradami. Dokonalú vyváženosť budov dotvárajú jazierka, skalky, chrámy, knižnice, divadlá, pavilóny, borovice a cyprusy.
V zakázanom meste prežívali celý život tisíce sluhov, eunuchov a konkubín. Tento nádherný komplex totiž nebol iba sídlom moci. Zakázané mesto malo cisárovi poskytovať aj radosť. 6000 kuchárov pripravovalo jedlo preňho a pre jeho 9000 konkubín, ktoré strážilo 70 000 eunuchov. Cisár však nebol jediný, kto holdoval takémuto výstrednému štýlu života. Cch-si, vdova po cisárovi, ktorá zomrela v roku 1908, si vraj vyžadovala jedlá so 148 chodmi a posielala eunuchov, aby jej hľadali mladých milencov. Keď obyčajný smrteľník raz prešiel cez bránu Zakázaného mesta, zmizol navždy.
Keď v roku 1911 vypukla čínska revolúcia, Dračí trón osirel. V nasledujúcom roku vodcovia novej republiky donútili 6-ročného cisára Pchu-iho k abdikácii. Posledný cisár však smel žiť, prakticky ako väzeň, v múroch Zakázaného mesta až do roku 1924. mnohé budovy postupne spustli. Dnes je Zakázané mesto turistickou atrakciou.
