videní: 1.1K
Veľký čínsky múr slúžil ako ochranná hrádza i ako vstupná brána. Táto gigantická stavba, ktorú označujú za ôsmy div sveta, je symbolom bohatstva a tajomnosti čínskej ríše.
O Veľkom čínskom múre sa napísalo viac superlatívov ako o ktorejkoľvek inej stavbe sveta. „Najväčšia stavba, o akú sa kedy ľudia pokúsili“, „najdlhší ochranný múr“ a „najväčší cintorín sveta“ – to sú len tri príklady z mnohých. Fakty hovoria samy za seba: jeho trasa s množstvom ohybov, ktorú prirovnávajú k tvaru dračieho tela, sa vinie po hrebeňoch hôr a po púšti smerom cez Čínu v dĺžke asi 6 400 kilometrov. Budovali ho 2100 rokov milióny vojakov a robotníkov a stál životy nespočetného množstva ľudí: napríklad v 7. storočí nášho letopočtu zahynulo pri jeho stavbe len v priebehu desiatich dní 500 000 mužov.
Pôvod Veľkého čínskeho múru siaha až do 5. storočia pred našim letopočtom, do epochy čínskych dejín, známej ako obdobie bojujúcich štátov, ktoré nasledovalo po rozpade kedysi jednotného kráľovstva Čou. Aby sa následnícke štáty mohli chrániť pred vzájomnými útokmi, začali budovať ochranné múry. Dva najsevernejšie, prevažne poľnohospodárske štáty Čchin Čao a Jen navyše postavili sériu priekop a valov, aby posilnili ochranu hraníc proti vpádom kmeňa Siung-nu, polokočovných pastierov dobytka, ktorí žili v severných stepiach.
V roku 221 pred našim letopočtom si čchinský panovník Š’chuangti podrobil bojujúce štáty a vyhlásil sa za prvého cisára Číny. Počas svojho jedenásťročného panovania vytvoril kruté, ale funkčné impérium, zaviedol právny systém, znormalizoval miery a váhy, vytvoril sieť ciest a prísnu byrokraciu, ktorá rozhodovala, kde smú ľudia žiť. Na ochranu severnej hranice ríše nariadil spevniť a rozšíriť všetky múry. K dispozícii mal armádu 300 000 vojakov a takmer milión väzňov a robotníkov, odvedených na nútené práce. Tí museli strhnúť a potom obnoviť niektoré staršie múry a spevniť jestvujúce opevnenia. Pokračujeme druhou časťou článku.
