videní: 1.1K
Prinášame záverečnú časť článku o hľadaní hrobky mladého faraóna Tutanchamóna. Ako už z predošlej časti vieme, Carter najviac túžil po objavení múmie. Tá však v predsieni nebola.
V predsieni a prístavku (malej komôrke juhovýchodne od predsiene) našiel predmety v nevyčísliteľnej hodnote. Všetky vyfotografovali, popísali a pripravili na prepravu do Káhirského múzea. V stiesnených nevetraných priestoroch hrobky mohol Carter pracovať len s najväčším vypätím. Najviac mu prekážali davy návštevníkov a novinárov, ktoré sa ustavične zhromažďovali pred vstupom do hrobky.
Vo februári v roku 1923 predsieň vypratali, a tak mohol Carter obrátiť pozornosť na tretí zamurovaný vchod v severnej stene. V prítomnosti pozvaných zástupcov verejnosti vysekal v murive otvor. Potom vstrčil dnu lampáš a nazrel do vnútra. Ani nie meter od vchodu sa objavila stena z rýdzeho zlata, ktorá siahala, až kam oko dovidelo. Rýchlo rozobral murivo a vstúpil do miestnosti. Nebola to stena, ale súčasť obrovského pravouhlého náhrobku.
„Niet pochýb, že sme sa dostali do pohrebnej siene,“ napísal brat lorda Carnarvona Mervyn Herbert. „Pred nami sa totiž týčila do výšky jedna z pozlátených schránok, do ktorých starí Egypťania ukladali telá kráľov. Bola taká rozmerná, že zapĺňala takmer celú sieň.“ Carnarvon mal šťastie, že sa tohto veľkého objavu dožil – v tom istom roku totiž zomrel.
Za pohrebnou sieňou našiel Carter štvrtú miestnosť, ktorú neskôr nazval pokladnicou. Obsahovala totiž najdrahocennejšie predmety celej hrobky: skrinky s drahokamami, vázy, miniatúrne člny, schránky, sošky, model sýpky a pozlátenú kravskú hlavu, ktorá predstavovala bohyňu Harthor. Carter objavil jedinú hrobku z celého Údolia kráľov, ktorá sa zachovala v takmer neporušenom stave.
V zlatej schránky našiel rám z pozláteného dreva, potiahnutý plátnom, v kotorm boli ďalšie tri náhrobky z masívneho dreva, bohato vyzdobené nápismi. V poslednom z nich ležal sarkofág z kremenca a jeho žltkavá farba ladila s vrchnákom ružovej žuly. Opäť sa zhromaždili pozvaní hostia, tentoraz aby boli svedkami, keď sa bude dvíhať vrchnák. „Obsah sarkofágu úplne prikrývali zdrapy plátna,“ napísal Carter. „Keď sme odstránili posledný franforec, vydral sa nám z pier výkrik úžasu. Našim očiam sa ponúkol úchvatný pohľad: celý vnútrajšok sarkofágu vypĺňala skvostne vyformovaná zlatá figurína mladučkého kráľa.“
V tej chvíli však Carter mal svoj najcennejší objav ešte len pred sebou. V sarkofágu boli uložené aj tri truhly, ktoré do seba zapadali tak tesne, že ich dokázali postupne otvoriť len s veľkou námahou. Keď zdvihli vrchnák druhej truhly, objavila sa tretia z rýdzeho zlata. A v nej spočíval najúžasnejší poklad zo všetkých – do plátna zabalená, ochrannými amuletmi a rozprávkovými drahokamami obsypaná múmia chlapčenského kráľa. Jeho tvár zakrývala drahocenná pohrebná maska z tepaného zlata.
