videní: 2.4K
Keď sa v roku 1914 začala 1. svetová vojna, nazývaná aj ako „Veľká vojna“, armády na oboch stranách priniesli na bojisko nové technológie, ktoré ešte svet nikdy nevidel. Deštrukcia a masaker spôsobený týmito novými zbraňami bol tak rozsiahly, že niektoré časti bojiska sú do dnes neobývateľné. Počas prvej svetovej vojny boli prvýkrát použité ozbrojené lietadlá a tanky, rovnako ako aj guľomet. Niektoré zbrane, ktoré však vymysleli počas vojny, boli naozaj až desivé. Poďme sa teda spoločne pozrieť na 6 najdesivejších zbraní prvej svetovej vojny.
Plameňomet
Myšlienka o spálení svojho nepriateľa k smrti, prebiehala mnohým bojovníkom počas celej histórie. Avšak, nebolo to možné až do roku 1915, kedy sa Nemecku podarilo úspešne zhotoviť a nasadiť do bojov prenosný plameňomet. Plameňomet bol obzvlášť užitočný, pretože stačila iba predstava o upálení zaživa a muži zo zákopov boli vyhnaní do otvoreného priestoru, kde už mohli byť poslaní k zemi pomocou pušiek a guľometnej paľby.
Hrôzostrašná zbraň! V nemčine sa plameňomet nazýval Flammenwerfer, čo znamenalo, že vojaci, ktorí ho obsluhovali, boli označovaní za skutočných mužov. Akonáhle boli spozorovaní, ihneď sa stali terčom streľby. Stávalo sa iba občas, že sa niektorý z nich dostal do zajatia. Väčšina bola ihneď zastrelená.
Briti sa však vydali inou cestou a vyvinuli Livensa Large Gallery Flame Projector. Jednalo sa o stacionárne zbrane, ktoré boli rozmiestnené po dlhých zákopoch v prvej línii. Dýza vyslala zapálený plyn do vzdialenosti až 90 metrov smerom na nepriateľa. Tieto zbrane boli použité s veľkou účinnosťou v Somme 1. júla 1916, kedy vďaka tejto zbrani vypálili časť nemeckej línie a britská pechota bola schopná pokračovať ďalej.
Zákopový nôž (Trench Knife)
Aj napriek príchodu strelných zbraní sa aj počas prvej svetovej vojny bojovalo z blízka. Avšak, so zavedením zákopovej vojny bolo potrebné vyvinúť novú zbraň, s ktorou by sa dalo účinne bojovať aj v takej tesnej blízkosti. Na scénu tak vstúpil „Zákopový nôž“. Najdesivejšie zákopové nože boli vyvinuté v Spojených štátoch. Konkrétne M1917 bol prvý americký zákopový nôž, ktorý kombinoval tri smrtiace nástroje v jednom. Čepeľ zbrane je trojuholníková, čo znamenalo, že mohla byť použitá len na bodnutie.
Bodné rany boli tak príšerné, že boli nakoniec zakázané Ženevskými konvenciami v roku 1949, pretože dochádzalo k zbytočnému utrpeniu. Nôž mal tiež upravenú ochranu ruky, ktorá bola určená pre maximálne poškodenie pri „pästnom súboji“. A poslednou časťou bol drvič lebky, ktorý sa nachádzal na spodnej strane rukoväte.
Vylepšený dizajn, Mark I Trench Knife, bol vyvinutý v roku 1918, ale nenašiel svoje použitie až do začiatku druhej svetovej vojny.
Brokovnica
Keď Američania vstúpili do boja na západnom fronte, priniesli so sebou novú zbraň, ktorá absolútne desila Nemcov – brokovnicu. Spojené štáty používali niekoľko rôznych brokovníc, ale primárnou zbraňou bola brokovnica Winchester M1897. Bola modifikovanou verziou Winchester Model 1897 so skrátenou hlavňou, tepelným štítom a bajonetovým výstupkom.
Brokovnica bola tak efektívna, že ju americkí vojaci nazývali ako „zákopový zametač“ alebo „zákopová metla“.
Nemcov však zavedenie tejto novej zbrane na bojisku vôbec nepotešilo. Účinnosť brokovnice desila Nemcov tak, že podali diplomatický protest proti jej používaniu. Tvrdili, že by mala byť zakázaná v boji a hrozili potrestaním každého Američana, ktorého by s touto zbraňou chytili. Spojené štáty odmietli nemecký protest a hrozili odplatou za akýkoľvek trest, ktorý by bol smerovaný proti americkým vojakom.
Jedovatý plyn
Samozrejme, medzi tie najdesivejšie vojnové zbrane patrí aj jedovatý plyn, ktorý je stelesnením najdesivejšej zbrane. Jedovatý plyn prišiel v troch hlavných formách: chlór, fosgén a yperit. Prvý útok pomocou jedovatého plynu bol zaznamenaný proti francúzskym jednotkám u Ypres v roku 1915. Po tejto udalosti začali obe strany rozvíjať svoje arzenály chemických zbraní, rovnako ako aj protiopatrenia.
Skutočným účelom plynu nebolo zabíjanie (aj keď to určite dôvod mohol byť, keďže útok plynom vytváral množstvo obetí), ale znečisťovanie bojiska a následne donútenie nepriateľa opustiť svoju pozíciu. Plyn tiež spôsobil masovú paniku medzi vojakmi kvôli zaduseniu a slepote. Yperit bol obzvlášť strašný, pretože okrem silného dráždenia krku, pľúc a očí, spôsoboval aj obrovské bolestivé pľuzgiere.
Delostrelectvo
Hoci delostrelectvo bolo používané už po stáročia, svoj vzostup zaznamenali až pri použití na bojiskách v Európe. To zapríčinili dva hlavné dôvody.
Po prvé, niektoré z najväčších kanónov, ktoré boli kedy použité v boji, boli nasadené práve počas prvej svetovej vojny.
Po druhé, pretože svet nezažil nikdy takú obrovskú koncentráciu delostrelectva ako počas prvej svetovej vojny.
Delostrelecké granáty boli odpaľované tak masívne, že krajinu premenili na močarinu. Pri ďalšom bombardovaní granáty jednoducho neexplodovali, iba sa zahrabávali do zeme. Masívne bombardovanie ničilo zákopy a pochovávalo tak mužov zaživa. Delostrelecké bombardovania boli počas prvej svetovej vojny tak rozšírené, až vďaka nim vznikol nový termín, a to šok z bombardovania. Termín bol vyvinutý s cieľom popísania príznakov vojakov, ktorí prežili tieto strašné bombardovania.
Zdroj: businessinsider
Foto: flickr
