Zaujímavosti

Stavba Hagia Sofia ako trendsetter: 2. časť

Hagia Sofia

videní: 566

Hovorí sa, že keď Iustinianus prvý raz vstúpil do Hagie Sofie, zvolal: „Ó, Šalamún, prekonal som ťa!“ Prinášame druhú časť článku o majstrovskej stavbe, ktorá hlboko ovplyvnila vývoj kresťanskej a islamskej architektúry.

Vnútrajšok chrámu majstrovsky využíva svetlo a priestor. Hladká mramorová podlaha, steny s lesklými mozaikami a mramorovými doskami, plasticky ozdobené mramorové stĺpy, ktoré tak hýrili farbami, že ich historik Prokopios prirovnal k lúke plnej kvetov. A nad celou nádherou sa týči vzletná kupola s priemerom asi tridsať metrov, postavená zo špeciálnych tehál, ktoré doviezli z gréckeho ostrova Rodos. Od stredu k základni vybieha 40 klenbových rebier, ktoré sa striedajú so 40 oknami. Kupola touto kompozíciou vyvoláva dojem kráľovskej koruny, vykladanej žiarivými diamantmi. Obklopujú ju menšie polokupoly, ktoré susedia s ďalšími polokupolami, znova o niečo menšími. Architektekti tak dosiahli lepšie rozloženie váhy a lepšiu stabilitu stavby. Navyše vyriešili problém, ako vybudovať kruhovú kupolu na štvorcovom základe. Priestory medzi polokupolami vyplnili štukovou výzdobou. Napokon kupolu i strop pokryli zlatom, v ktorom sa odrážajú lesklé povrchy interéru.

Hagia Sofia zostala strediskom východného kresťanstva takmer tisíc rokov. Od začiatku však musela zápasiť s rôznymi problémami. Prešlo sotva 21 rokov od jej dokončenia, keď ju poškodili záchvevy pôdy a museli ju čiastočne prebudovať. Postupne prišla aj o svoju bohatú výzdobu. V roku 1 204 vykradli vnútrajšok chrámu účastníci 4. krížovej výpravy do Jeruzalema, ktorí boli nepriateľmi východnej pravoslávnej cirkvi. Posledná kresťanská bohoslužba sa v Hagii Sofii konala večer 28. mája v roku 1 453, keď tam so slzami v očiach prijímal oltárnu sviatosť cisár Konštantín XI. Len o niekoľko hodín neskoršie zaútočili na hradby mesta osmanskí Turci. Ich veliteľ Mehmed II. však svojim vojakom výslovne zakázal chrám znesvätiť alebo poškodiť.

V 16. storočí prestaval chrám Hagia Sofia jeden z najväčších architektov islamského sveta Sinan Paša, autor takých majstrovských diel, ako sú palác Tupkap a mešity postavené pre cisára Sulejmana Náherného a Selima II. v súlade s islamskou tradíciou Sinan premaľoval väčšinu obrazových fresiek a mozaík a nahradil ich okrúhlymi štítmi s textami z koránu. Odstránil aj kresťanské sochy, ktoré ešte zostali. Dnes je z Hagie Sofie múzeum, ktoré každý rok priťahuje zástupy návštevníkov.

Zdroj: Wiki | topdesat

b
Komentáre

Sociálne siete

facebook  twitter  google-plus  rss

Odporúčame

HS-logo

TOPdesat.sk copyright © 2022 | Všetky práva vyhradené

Hore

online geldanlagen geldanlagen