videní: 1.1K
O tom, kto objavil tu najsenzačnejšiu časť Mykén, ktorého bránu do mesta tvorí Levia brána, ktorá vznikla okolo roku 1260 pred našim letopočtom, sme si už povedali. Taktiež už viete, ako bohatá populácia to bola a že sa pravdepodobne spája s eposmi Iliada básnika Homéra. V rámci záverečnej časti najstaršieho mesta pevninského Grécka, sa pozrieme – napríklad aj – na architektúru a inšpiráciu a znalosti o minojskej kultúre. Poďme však pekne postupne.
Od brány vedie cesta ku kráľovskému palácu. Jeho dva trakty sú spojené chodbami, ktoré slúžili ako zásobárne. Maľované podlahy a bohaté fresky na stenách sa podobajú na tie, ktoré nájdeme v palácoch na Kréte. Mykénčania preto museli mať určité znalosti o minojskej architektúre. Okolo paláca stoja domy menej významných občanov. Medzi nimi je aj trojposchodový dom, nazývaný Stĺpový.
Neďaleko od citadely je okruh B, rad hrobov, ktoré pochádzajú z neskoršej doby než šachty okruhu A. Každý hrob tvorí až 35 kruhových radov z obrovských kameňov. Rady sa k vrcholu postupne zužujú, takže hroby pripomínajú tradičné ľudové úle. Mykénčania ich stavali – zvyčajne na svahu – asi 200 rokov, od roku 1400 do roku 1200 pred našim letopočtom. Prichádzalo sa do nich po dlhej chodbe, zakončenej mohutnými dvermi. Po každom pohrebe dvere zamurovali a chodby zasypali hlinou. Najhonosnejšími hrobkami v Mykénach sú tzv. Atreova pokladnica a hrobka Klytaimnestry. Hoci pochádzajú zo zodpovedajúceho obdobia, neexistujú nijaké dôkazy o tom, že sú to naozaj ich hrobky. Bývali v nich možno rovnako bohaté poklady ako v hroboch šachtových, ale v priebehu mnohých storočí prenikali do nich vykrádači hrobov, takže z Atreovej pokladnice zostala dnes len hrubá stavba.
Mykénska civilizácia, posledná z veľkých raných gréckych kultúr, náhle zanikla okolo roku 1150 pred našim letopočtom. O príčinách pádu Mykén nič bližšie nevieme. Možno boli zničené, možno opustené. Grécko potom prežilo tzv. temný vek, ktorý trval asi 6 storočí, až do začiatku klasického obdobia.
.jpg){kind=link}