videní: 958
Mykény boli strediskom veľkej civilizácie, ktorá sa udržala pol tisícročia – približne od roku 1600 do roku 1 100 pred našim letopočtom. Jej vplyv v Egejskom mori i v priľahlých oblastiach vytlačil vplyv minojskej kultúry na Kréte. Prinášame druhé pokračovanie článku o najstaršom meste pevninského Grécka – Mykénach.
Keramické predmety z Mykén sa našli až v južnom Taliansku, na Cypre, v Egypte, v Sýrii a v Palestíne. Stovky hlinených tabuliek s písmom, známym ako „lineárne písmo B“, nám približujú prísnu spoločenskú hierarchiu a komplexný hospodársky systém, ktorý bol základom bohatstva tohto mesta.
Schliemannovo presvedčenie, že našiel Agamemnonov hrob, sa pravdepodobne opieralo o dielo gréckeho zemepisca Pausania z 2. storočia nášho letopočtu. Ten tvrdil, že Agamemnona pochovali v Mykénach a že jeho vrahov, Klytaimnestru a Aigista, pochovali mimo mestských múrov v hrobkách, ktoré pripomínajú včelí úľ. Šachtové hroby okruhu A sú skutočne vo vnútri mykénskych hradieb, dokonca priamo pod trhoviskom. Ale pomocou moderných metód vedci zistili, že tieto hroby vznikli už okolo roku 1600 pred našim letopočtom. Rovnako stará je aj „Agamemnonova maska“. Niekoľko podobných zlatých masiek sa našlo aj neskôr. Sú však väčšinou príliš štylizované, než aby to mohli byť posmrtné masky v bežnom zmysle slova. Navyše trójska vojna – pokiaľ sa naozaj v realite odohrala, a nebolo to len v Homérovej fantázii – prebiehala okolo roku 1200 pred našim letopočtom, teda asi o 400 rokov neskôr, než boli do mykénskych šachtových hrobov uložené telá a poklady.
Dominantné strategické postavenie mala mykénska pevnosť, pretože z nej mohlo mesto ovládať priľahlú nížinu i horské priesmyky až po Korint. Mohutné murivo z nepravidelných vápencových kvádrov, pre predstavu hrubé až päť metrov, sa preslávilo ako „kyklopské“, pretože neskoršie generácie boli presvedčené, že ho mohli postaviť iba jednookí mýtickí obri, nazývaní Kyklopi. Pokračujeme treťou – záverečnou časťou článku.
.jpg){kind=link}