videní: 5.1K
Ako sme uviedli na konci druhej časti, aj Biblia obsahuje niekoľko zaujímavých pasáží: „Boží synovia videli, že ľudské dcéry sú krásne, vzali si z nich za manželky tie, ktoré si vybrali… V tom čase i neskôr, keď sa Boží synovia stýkali s ľudskými dcérami a tie im rodili, vznikali na zemi obri, tí slávni muži dávnych čias.“ (Genezis, 1. Mojžišova, 6:2,4).
Tu je už dosť otázok na zodpovedanie. Informačný súbor obcujúci so ženami plodiaci potomkov by bola silná káva aj dnes, v dobe počítačovej erotiky, nie to za čias biblických praotcov. Mal teda Boh synov? Sú synovia Boží a obri to isté? Zdá sa však, že nie: podľa Biblie k ľudským dcéram prichádzali synovia Boží, zatiaľ čo obri sa len tak túlali okolo. Ale isté to, samozrejme, nie je. Mohli byť obri potomkovia Božích synov a pozemských žien? Biológ by naviac prihodil ešte jednu otázku: medzidruhové kríženie neprináša plodných potomkov, pokiaľ vôbec nejakých – znamená to teda, že synovia Boží boli obyčajní ľudia? Vcelku náročné úvahy. Nedáva to však zmysel.
Biblia k tomu nič ďalšie nehovorí. Takmer to vyzerá, ako by niekto z nej tých pár viet zabudol odstrániť. Kniha Enoch je ale v tomto smere oveľa konkrétnejšia. Podľa nej niektoré anjeli Boha prinajmenšom nepočúvli, alebo sa dokonca vzbúrili. Aby toho nebolo dosť, uskutočňovali veci, ktoré by sme pri spirituálnych bytostiach bezvýhradne slúžiacich Bohu nečakali. Tu už kniha Enocha ide priamo proti Biblii a hovorí o všemocnom Bohu, takže by sme sa vlastne ani nemohli čudovať, ak by „redaktori“ Biblie rozhodli tieto pasáže jednoducho poprieť a z Biblie vypustiť. Neboli by prví ani poslední, kto sa k nepríjemným skutočnostiam postavil týmto spôsobom.
Neboli by prví ani poslední, ktorí by sa prepočítali. Skutočnosť má nepríjemnú povahu – skôr alebo neskôr sa snaží a zväčša sa jej to podarí a dostane sa na povrch. A tak sa napriek cenzurovaným pasážam dávnych zostavovateľov biblie dnes akoby vynárajú podivné svedectvá naznačujúce, že Boh v určitom okamihu nebol všemocný.
