videní: 1.4K
„Obri boli potom na zemi v týchto dňoch; áno aj potom, keď vchádzali synovia boží k dcéram ľudským, ony rodili im.“ (Genesis, 1. Mojžišova, 6:2,4)
Pokračujeme druhou časťou článku o Enochovi, ktorý sa podľa starozákonnej knihy Genesis dožil minimálne 365 rokov. Aj keď je na prvý pohľad Biblia o Enochovi a jeho príbehu stručná, opak môže byť pravdou.
Knihu Enoch pre Európu znovuobjavil škótsky cestovateľ James Bruce (žil v rokoch 1730 až 1794) v etiópskej Abysinniii v roku 1773. Dnes sa jej hovorí prvý Enoch. Bola zapísaná v miestnom jazyku ge’ez, takže jej obsah zostal nedostupný pre väčšinu odborníkov a objav nevzbudil sám o sebe väčšiu pozornosť. A to je veľká škoda.
V texte sa totiž tvrdí, že ju osobne spísal starozákonný praotec Enoch z dvoch dosť závažných dôvodov: jedna preto, že mu to prikázali bytosti, ktoré ho vzali na výlet po nebesiach, a jednak preto, že mal varovať svojich potomkov pred blížiacou sa katastrofou nevídaného rozsahu. Mohlo by teda ísť len o ďalší z mnoho viac-menej fantastických príbehov starozákonných prorokov – lenže je zrejmé, že je niečím omnoho viac.
Predstavuje akýsi kľúč: vrhá nové svetlo na niektoré miesta v Biblii, ktoré sami o sebe pôsobia dosť zmätene, či dokonca nedávajú vôbec žiadny význam. A spoločne tieto dve diela ponúkajú niečo ako krížový dôkaz, dvojité recipročné potvrdenie prelomových udalostí, ktoré najskôr mali ostať naveky skryté – prinajmenšom pre všeobecné publikum. Udalosti, s ktorými si oficiálna história stále nevie dať rady, takže od nich radšej dáva ruky preč.
Niet preto divu, že keď sa západný svet dozvedel o existencii Enochovej knihy, chcel sa s ňou zoznámiť bližšie. Mnohí autori nazvime to – špekulatívnej literatúry – vrátane Ericha von Dänikena, texty v nej obsiahnuté už nejakým spôsobom komentovali a väčšinou prišli na vcelku fantastické výklady. O nich však možno nabudúce.
