videní: 2.7K
Vesmír a samostatné preskúmavanie vesmíru vyvoláva plno otázok. Prečo nie je Pluto planéta? Môžeme vo vesmíre počuť nejaké zvuky? Koľko vesmírnych staníc sa nachádza vo vesmíre? Chceš zistiť odpovede na tieto zaujímavé otázky? Tieto ale aj mnoho ďalších si môžeš prečítať v tomto článku, keďže dnes ti predstavíme 25 zaujímavosti a faktov o vesmíre.
Aké staré je vlastne Slnko?
Slnko existuje už približne 4,6 miliardy rokov
Je pravda, že astronauti nosia plienky?
Áno, počas štartu ale aj počas vracania na Zem, prípadne ak robia niečo mimo kozmickej lode alebo vesmírnej stanice. Nenazýva sa to však plienka, ale Maximálne Absorbujúci odev, skrátene MAG (Maximum Absorbency Garment).
Je pravda, že vo vesmíre nepočuť krik?
Vo vesmíre nepočuť nič. Je to spôsobené tým, že zvukové vlny sú vlastne vibrácie v ovzduší. Keďže vo vesmíre žiadne ovzdušie nie je, nemá tam jednoducho čo vibrovať. Naopak rozhlasové a svetelné vlny pre svoje šírenie nepotrebujú žiadne ovzdušie.
Kedy uvidíme znova Halleyovu kométu?
Halleyova kométa bude najbližšie viditeľná zo Zeme až v roku 2061. Zaujímavosťou je, že Mark Twain sa narodil „pod“ Halleyovou kométou a neskôr aj pod kométou zomrel. Twain si to vlastne predpovedal, keď povedal, že tieto dve nevypočítateľné veci spolu prišli, tak spolu aj odídu.
Prečo je vesmír čierny?
Pretože väčšina vesmíru je prázdna, nenachádza sa tam nič. Dokonca ani svetlo. Z teoretického hľadiska je možnosť, že v diaľke svetlo je. Naše oko ho buď nevidí, alebo sú svetelné vlny vzdialené stovky svetelných rokov ďaleko.
Kedy naozaj odídeme na Mars?
V súčasnosti to vyzerá na rok 2030, kedy je plánovaná misia na Mars – zatiaľ najreálnejšia možnosť. Jedným z najväčších a hlavných problémov dostať človeka na Mars sú financie. Množstvo ľudí požaduje od vlády peniaze pre NASA, ale pri pohľade na úspech súkromných programov, ako je Space X, je možné, že súkromný sektor alebo prípadná spolupráca môže byť odpoveďou na túto otázku.
Sú vo vesmíre špionážne satelity?
Tak to je jasnejšie ako facka. Práve nedávno vypustilo Japonsko „Radar 5“, ktorý ma za úlohu dávať pozor na Severnú Kóreu.
Spln nie je pravidelne rovnaký deň v mesiaci, aký je teda lunárny cyklus?
Jednoduchá odpoveď, je to 27,3 dňa.
Aké sú názvy planét v našej slnečnej sústave a čo vlastne znamenajú?
Až na Zem, sú všetky planéty v našej slnečnej sústave pomenované po bohoch a bohyniach gréckej a rímskej mytológie. Pluto bol bohom podsvetia. Merkúr bol poslom bohov. Venuša bola bohyňa lásky a krásy. Urán je jediná planéta pomenovaná po gréckom bohovi, ten bol boh neba. Saturn bol rímsky boh poľnohospodárstva. Mars bol zasa boh vojny. Jupiter, najväčšia planéta našej sústavy bola pomenovaná po kráľovi bohov. Neptún bol boh mora.
Takže ako sa Zem dopracovala k svojmu menu?
To vlastne nikto nevie. Vieme, že slovo „Zem“ je odvodené z anglického a nemeckého slova „Ground“ (zem, pôda). Čo však vieme s istotou je to, že naša planéta je krásna, väčšinu z nej pokrýva voda a v tom si spomenieme na …. súš, pevninu alebo zem.
Existuje v skutočnosti tajomná „Planéta X“, ktorú nemôžeme vidieť v našej slnečnej sústave?
Je to veľmi pravdepodobné. NASA našla planétu, ktorá je veľkosťou podobná Neptúnu. Rozdiel je v tom, že ma oveľa väčšiu obežnú dráhu okolo Slnka ako samotné Pluto. Odhaduje sa, že planéte trvá jeden prelet okolo Slnka približne 10 000 rokov.
Môžeme sa vo vesmíre naozaj zblázniť, prípadne dostať „ponorkovú“ chorobu?
Nie je to nijako potvrdené. Duševné zdravotné problémy prítomné na zemi sa prejavia aj vo vesmíre, či už sa jedná napríklad aj o stres. NASA uskutočnila dve oddelené štúdie ohľadne duševného zdravia astronautov (jedna sa vykonala na ISS a druhá na už neexistujúcej stanici Mir) a takzvanej „ponorkovej choroby“. To je v podstate to, čo môžeme očakávať od toho, ak bývame, žijeme a pracujeme so svojimi spolupracovníkmi. Vtedy sa nijako neprejavila strata náladovosti alebo skupinovej súdržnosti. Podobný experiment sa odohral aj na Zemi, ktorý sa uskutočnil v roku 2016. Simuloval sa rok na Marse. Simulovaný astronauti nemohli opustiť svoje stanovište. Došlo k určitému napätiu, stresu a niekoľkým ďalším problémom. Je to rovnaké ako u spolubývajúcich na internáte, niektorí budú celoživotnými priateľmi a niektorí nebudú „priateľmi“ ani na Facebooku. Neexistuje žiaden konkrétny dôkaz o tom že by mal čas strávený vo vesmíre nejaký vplyv na duševné zdravie. Ak však máš problémy na Zemi, budeš ich mať pravdepodobne aj vo vesmíre.
Čo sa stane, ak si prdneš vo vesmíre?
Po prdnutí sa jednoducho prd nepohybuje, pretože tu nie je žiadna gravitácia a ani ovzdušie. Takže vzdušné prúdy sa nepohybujú, ale ostávajú na mieste. Našťastie skafander je vyrobený s menšou úpravou, ktorý túto záležitosť dokáže odfiltrovať. Zároveň si aj astronauti našli vlastné spôsoby, ako minimalizovať zdieľanie „vône“ so zvyškom posádky.
Prečo sa nám zdá, že hviezdy „preblikávajú“?
Pretože svetlo prechádza rôznymi plynmi v našej atmosfére. Môžeme to porovnať so svetlom prechádzajúcim cez vodu, vtedy nastáva podobný efekt.
Mohla by naša krv vo vesmíre mimo skafandra vrieť?
Áno, je to možné. Čím nižší je tlak, tým nižšia je teplota varu, pretože molekuly sa jednoduchšie pohybujú a premieňajú z kvapaliny na plyn. To je aj dôvod, prečo sa teplota varu mení pri nadmorskej výške. Takže z tohto dôvodu môže bod varu krvi klesnúť až na prirodzenú telesnú teplotu vo vesmírnom vákuu.
Aká teplota je vo vesmíre?
Je to rozdielne. V okolí hviezd je teplota logicky vyššia a je tu celkom horúco. Asi tak, že by nás to všetkých odparilo a premenilo na popol. Naopak, vo väčšej vzdialenosti od hviezd v hlbokej tme alebo na povrchu niektorých planét je obrovský chlad. Môžeme si uviesť príklad na ISS. Teplota na strane k Slnku je 121 °C, naopak na odvrátenej strane ISS je obrovská zima – 157 °C.
Koľko odpadu sme zanechali tam hore?
Nie len že odhadzujeme odpadky tu na Zemi, začali sme to robiť aj mimo našej planéty. V súčasnej dobe existuje viac ako 50000 kusov „kozmického odpadu“, ktorý sa nachádza na obežnej dráhe Zeme. Tento odpad je sledovaný, pretože môže spôsobiť poškodenie kozmickej lode. Nájdeme tam zopár malých kúskov meteorov ale väčšina je odpad, ktorý tam zanechalo ľudstvo.
Naozaj sme zaslali zlatú platňu mimozemšťanom?
Áno naozaj sa to stalo. Celé to začalo Voyagerom 1 a Voyagerom 2 v roku 1977. Tieto sondy navštívili vonkajšie planéty slnečnej sústavy. Dokonca Voyager 1 si to namieril priamo až do medzihviezdneho priestoru. Obe sondy Voyager obsahujú aj zlatú platňu na ktorej je nahratá hudba, zvuky mora a reč nás ľudí. Rovnako je tam aj zopár obrázkov.
Vyzerajú galaxie vo vesmíre tak fantasticky ako na fotografiách?
Je nám to ľúto, ale nie nevyzerajú. Aspoň ich takto nevidíme voľným ľudským okom. Tieto fantastické snímky sú väčšinou spracované vo vlnovej dĺžke svetla, ktoré sú normálne pre ľudské oko neviditeľné. Jedná sa o infračervené alebo ultrafialové farby. To neznamená, že priestor nevyzerá v skutočnosti tak fantasticky a krásne. Znamená to iba to, že fotky sú upravované, aby sme mohli vidieť tú skutočnú krásu, ktorú nám naše ľudské oko nedovolí vidieť.
Koľko vesmírnych staníc sa nachádza vo vesmíre?
V súčasnosti existujú iba dve. Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) a Tiangong-1, ktorá patrí Číne. ISS je vždy obývaná, zatiaľ čo Tiangog-1 nie. ISS je zdieľaná medzi Ruskom, Spojenými štátmi, Japonskom, Kanadou a Európskou vesmírnou agentúrou.
Ako ďaleko je najbližšia hviezda, okrem Slnka?
4,24 svetelných rokov. Volá sa Proxima Centauri. Najlepší spôsob, ako si môžeme vysvetliť ich vzdialenosť je ten, keď si predstavíme, že Proxima Centauri a Slnko sú dva grepy, vzdialené by boli od seba približne 4000 km. A teraz realisticky, Slnko je samo o sebe dostatočne veľké. Zem by sa doň zmestila viac ako 1 miliónkrát.
Existujú nejaké iné súkromné spoločnosti, ako je Space X, ktoré by mohli plánovať let na Mars?
Samozrejme, že plánujú. V skutočnosti Elon Musk (zakladateľ Space X, Tesla, a PayPal) chce založiť ľudskú kolóniu na Marse. Medzi rokmi 2050 a 2100 by chcel mať na Marse jeden milión ľudí. Aj keď to znie trocha bláznivo, Space X robí úžasné pokroky. Aj preto sa „vtip“ mení na reálny cieľ.
Prečo už Pluto nie je planétou ale trpasličou planétou?
Pretože po nájdení ďalších podobných planét by sa slnečná sústava rozšírila o ďalšie tri planéty. Objekt v slnečnej sústave sa môže stať planétou iba v tom prípade, ak splní nasledovné podmienky:
- je potrebné, aby sa nachádzal na obežnej dráhe Slnka
- je potrebné, aby mal dostatočnú gravitáciu, ktorá sformuje objekt do guľovitého tvaru
- je potrebné, aby mal čistý priestor na vlastnej obežnej dráhe
Práve poslednú podmienku Pluto nesplnilo a od roku 2006 je klasifikované ako trpasličia planéta.
Vzhľadom k tomu, že Pluto je trpasličou planétou, existujú aj nejaké iné trpasličie planéty v našej slnečnej sústave?
Áno, v skutočnosti existuje 5 trpasličích planét v našej slnečnej sústave: Ceres, Pluto, Eris, Makemake a Haumea. Pluto nie je najväčšou. Najväčšia trpasličia planéta v našej slnečnej sústave je Eris, ktorá je o 27% väčšia ako Pluto.
Je možné, aby nás napadli mimozemšťania?
Áno, ale aká je pravdepodobnosť, že sa to aj naozaj stane? Malá. Je niekoľko dôvodov: obrovské vzdialenosti medzi galaxiami, hviezdami a planétami vo vesmíre (väčšina z nás si tieto vzdialenosti ani nevie predstaviť). Navyše, máme ten ťaživý ľudský problém. Prečo by výrazne pokročilejšia civilizácia strávila roky cestovaním a používaním toľkých zdrojov, aby sem prišla?
Zdroj: list25
