videní: 1.3K
Počas vojny v Tichomorí Japonci častokrát kŕmili amerických vojakov propagandou z úst anglicky hovoriacich hlásateliek. Programy vysielali z Manily a Šanghaja a taktiež z Tokia – a práve odtiaľ sa v roku 1943 zaužívala pre všetky tieto hlásateľky súhrnná prezývka „tokijská ruža“. Na amerických vojakov malo rozhlasové vysielanie zanedbateľný vplyv, pretože všetci takmer ihneď zistili, že ide o propagandu.
Pokiaľ ide o totožnosť tokijskej ruže, je v tom značný zmätok a možno aj úmyselne vytváraná mystifikácia. Hovorí sa, že sa „pravú tokijskú ružu“ po vojne nepodarilo chytiť a dohnať pred súd. Okrem toho nám ju vykresľujú ako nejakú vzrušujúcu zvodnú dámu a prirovnávajú ju ku Mata Hari.
V skutočnosti sa nejednalo o jednu jedinú osobu, napriek tomu bola ako jediná tokijská ruža oficiálne súdená a usvedčená Iva Ikuko Toguriová-D’Aquinová. Narodila sa v USA ako dcéra japonských prisťahovalcov. Keď vypukla vojna, navštívila jedného chorého príbuzného v Japonsku.
Avšak ako americká občianka okamžite padla do podozrenia, a preto u svojich japonských príbuzných už nesmela zotrvať. Nemohla sa však ani vrátiť do Spojených štátov, kde boli jej rodičia medzitým zatknutí a umiestnení do intervenčného tábora. Ostala bez prostriedkov a obživy a bez priateľov, takže keď ju tokijský rozhlas verboval ako anglicky hovoriacu hlásateľku, nemala veľmi na výber a ponuku prijala.
Uvádzala program The Zero Hour, čo bola zmes tendenčných správ, humoru a americkej hudby. Jeden z vojakov, ktorý program počúval, po niekoľkých rokoch v rozhovore povedal: „Veľa z nás malo pocit, že je stále na našej strane.“
Na konci vojny ju americká vojenská rozviedka zadržala, ale netrvalo dlho a bola prepustená. Toguriová sa následne pokúsila vrátiť do Spojených štátov. FBI začalo vyšetrovať jej podiel na vysielaní počas vojny, na základe čoho bola zatknutá a postavená pred súd.
Bolo proti nej vznesené množstvo obvinení ako napríklad z velezrady, čo znamenalo trest smrti. Nakoniec bola odsúdená „len“ na trest odňatia slobody. Prepustená bola až v roku 1956. v roku 1974 jej prezident G. Ford udelil milosť, pretože novinári odhalili, že FBI prinútilo kľúčových svedkov v jej procese vypovedať krivo. Sama však nálepku tokijská ruža odmietala. Záhadou tak ostáva, prečo ju súd stotožňoval s týmto označením, keď predsa nešlo o jednu jedinú osobu.
