videní: 1.2K
Dominantu hlavného mesta Francúzska – Paríž, zrejme nikomu nemusíme predstavovať. História Eiffelovej veže je však skutočne zaujimavá. Pozrime sa spoločne na to, ako vznikla myšlienka postaviť túto vežu a ako ju spočiatku hodnotili médiá.
Písal sa začiatok roku 1887. Jedného dňa do kancelárie prefekta zavítal hosť. Paríž i celé Francúzsko sa v tom čase chystalo na bujaré oslavy. Dokonca niekoľko násobné. Blížilo sa sté výročie Veľkej Francúzskej revolúcie a na medzinárodnej výstave v Paríži sa svet hotoval predviesť silu končiaceho sa 19. storočia, ktoré patrilo rozumu, rozvoju vedy a techniky. Paríž vypísal súťaž, ako by sa mohlo oslavovať čo najveľkolepejšie. So svojim návrhom prišiel aj konštruktér a staviteľ Gustave Eiffel.
Eiffel spočiatku na prefekta dojem rozhodne neurobil. Navrhoval totiž, aby sa v meste postavila veža. Síce veľmi vysoká veža, ale predsa len veža. Eiffel hovoril o veži, ako o veži vyhliadkovej, oceľovej a tvarom, konštrukciou, mohutnosťou skvelou ukážkou sily vedy a techniky svojej doby. Eiffel napokon zvíťazil.
Akonáhle sa však so stavbou veže začalo, pribúdali negatívne ohlasy. Načo nám bude taká veža? Mnohí sochári, spisovatelia, achitekti, maliari boli do hĺbky svojej duše znepokojení a pohoršení. Rozhodli sa spísať petíciu. Okrem iného sa v nej písalo: „Čo najrozhodnejšie protestujeme v mene francúzskeho vkusu a národnej kultúry a umenia proti vztýčeniu veže podobnej kuchynskému komínu, ktorá by svojou barbarskou kovovou masou zatienila slávny Notre Dame, Sainte-Chapelle, Invalidovňu a Víťazný oblúk. Zneuctila by tieto pamiatky činom šialenstva…“
Skloňovali sa taktiež výrazy ako „strašná silueta“, „ohavný stĺp“, „železný tieň“, „hnusná žirafa“ a podobne. Najväčším odporcom veže bol známy spisovateľ Guy de Maupassant. Vyhlásil: „ Nová veža – diabolský to podnik kotlára posadnutého velikášstvom“.
Zaslúžil si konštruktér a staviteľ podobné vyjadrenia? Eiffel predtým, než sa pustil do stavby veže, mal za sebou pár oceľových stavieb napr. v Belgicku, železničný most v Bordeaux, priehradu v Rusku, železničnú stanicu v Budapešti, vnútornú kostru Sochy Slobody v New Yorku a podobne.
„Hejt“ na svoju osobu úspešne ignoroval. Ani vtedy, keď ho označovali za blázna. Eiffel vedel, že nič nové sa nerodí ľahko. Práce dokonalo zorganizoval a naplánoval. Práce skončili presne tak, ako si zaumienil – za 26 mesiacov. Veža, ktorá je vysoká 324 metrov sa stala atrakciou hlavného mesta Francúzska. A je ňou do dnes.
