videní: 880
Prinášame záverečný článok z mini série s názvom Nacistické tajomstvá a Rusi v Československu. Nebudeme vás viac napínať, poďme rovno naspäť do deja.
Vossa v továrni poznalo niekoľko zamestnancov a tí ho pustili dovnútra. Vyhľadal istých pracovníkov a zistil, že väčšina významných dokumentov je naložená na nákladné auto. Preto zašiel za zodpovedným americkým dôstojníkom a vysvetlil mu, že zásadne dôležité materiály odviezť, skôr ako prídu Sovieti a zmocnia sa ich. Dôstojník to odmietol a objasnil mu, že dostal pokyn Červenej armáde všetko odovzdať. Voss na to odpovedal, že riskoval život, keď sa tam vydal, a že nie je v záujme Spojených štátov dopustiť, aby sa tieto kľúčové dokumenty dostali do rúk Rusov.
Poukázal na to, že v továrni Mittelwerku pri Nordhausene Američania získali letecké a raketové diely a údaje a poslali ich do Ameriky. Túto akciu schválila vláda USA a materiály v továrni Škoda majú rovnakú hodnotu.
Bez toho aby to Voss mohol vedieť, Zbor náčelníkov vydal 24. apríla 1945 smernicu, podľa ktorej mali vojaci „zachrániť pred zničením a zaistiť všetky spisy, plány, poznámky, dokumenty, vedecké informácie a údaje, ktoré patrili nemeckým organizáciám zapojeným do vojenského výskumu.“ Napriek tomu, že Voss nemal tušenia o smernici, jeho námietka bola oprávnená.
S americkým dôstojníkom napriek tomu nepohol. Ten odvetil, že americký tím prišiel do závodu ešte len v tom týždni a odviezol odtiaľ dve raketové strely, takže si pravdepodobne vzali „všetko, čo potrebujú“. Voss trval na svojom a dôstojník navrhol, aby sa obrátil na americkú spravodajskú službu, ale ten to odmietol.
Voss sa nenechal odradiť a zostal v továrni cez noc a za dva dni bol svedkom toho, ako ich Američania odovzdávajú Červenej armáde. Voss s dvomi bývalými kolegami sa následne pokúsili nákladné vozidlo bez povšimnutia uniesť, avšak americkí a ruskí dôstojníci im prikázali, aby od konania upustili. Tým zmarili poslednú šancu zachrániť nemecké tajné projekty. Medzi materiálmi boli údaje o jadrových zbraniach a plány moderných lietadiel a rakiet.
Ostáva však otázka, či toto marenie snahy americkým dôstojníkom pramenilo jednoducho z nepochopenia významu materiálov v Škodovke, alebo jednoducho plnili rozkazy z Washingtonu. Ak takýto rozkaz nedostal, bolo na vine čisto jeho vedomie alebo neochota zaťahovať do prípadu americkú spravodajskú službu? Alebo za tým bolo niečo oveľa hrozivejšie? Nesympatizoval tento dôstojník s komunistami? Pravdivé odpovede sa asi nikdy nedozvieme.
