videní: 1.4K
Každý to robí, ale prečo, to už ostáva záhadou. Mnohí sú presvedčení, že zívame len vtedy, keď sme jednoducho unavení či znudení. No je to skutočne tak?
Niektorí dokonca veria tomu, že zívanie pomáha zvýšiť prísun kyslíka do tela, no žiadne štúdie v skutočnosti nepreukázali súvislosť medzi zívaním a úrovňou kyslíka v krvi. Nedávne štúdie však túto hypotézu odhalili a vedci sa stále pýtajú: Prečo zívame?
Zívanie môže vyjadrovať množstvo pocitov ako sú nuda, vyčerpanie, hlad, úzkosť a strach. Niekedy môže byť dokonca urážkou, ak sa použije úmyselne a za správnych okolností. A situácií, pri ktorých zívame, je neúrekom. Adrian Guggisberg, profesor klinickej neurovedy na Univerzite v Ženeve, pozná rôzne situácie rôznych ľudí. Ľudia, ktorí skáču z lietadla, vraj zívajú pred skokom. Policajti si vraj zívnu skôr, ako vstúpia do napätej situácie.
Podobne je to aj u profesionálnych hudobníkov. Tí zívnu skôr, ako začnú koncert alebo predstavenie, zatiaľ čo olympionici to robia aj pred vstupom do veľkej súťaže. Zívanie bolo zdokumentované aj u zvierat ako sú psy, mačky, medvede, netopiere a dokonca aj škrečky. Podľa Roberta Provine, profesora psychológie, ktorý študuje zívanie od roku 1980, môže dobré zívnutie zvýšiť srdcový rytmus, krvný tlak a dýchacie funkcie v jednom okamihu. 
Pred asi 30 rokmi vedci verili, že zívanie je pre telo spôsob, ako zvýšiť hladinu kyslíka v krvi, pretože pri zívaní sa nasáva veľké množstvo vzduchu. Aj keď táto teória bola presvedčivá, séria experimentov publikovaných v roku 1987 odhalila hypotézu okysličenia. Teraz vedci musia odhaliť celý rad ďalších teórií, ktoré sa snažia vyriešiť túto záhadu.
Jedna z teórií naznačuje, že zívanie funguje ako podpora vzrušenia a bdelosti, akýsi spôsob, ako ochladiť mozog, keď prepína z bdelého stavu do spánku. Takže namiesto známok únavy by zívanie mohlo byť vlastne prirodzeným spôsobom nášho tela ako zabrániť vyčerpaniu zvýšením prietoku krvi do mozgu. Guggisberg zo Ženevskej univerzity a ďalší vedci však majú pochybnosti o tejto teórii. Ako tvrdí Guggisberg, v najmenej piatich štúdiách nebolo možné pozorovať žiadny špecifický prebúdzajúci účinok zívania na mozog, čím sa znižuje pravdepodobnosť, že ide o mechanizmus budenia.
Nevieš, prečo je zívanie nákazlivé?
Tento zvláštny znak sa opakovane preukázal v mnohých samostatných štúdiách. Guggisberg verí, že jeho nákazlivá povaha by mohla naznačovať, že zívanie má spoločenský alebo komunikačný účel namiesto fyziologického. Podľa Provine, výskumníka z Marylandskej univerzity, sa medzi rannými ľuďmi mohlo vyvinúť nákazlivé zívanie ako spôsob zlepšovania spoločenských väzieb. Štúdia z roku 2011, ktorá zistila, že zívanie bolo nákazlivejšie medzi ľuďmi, ktorí sa navzájom poznali, podporuje túto teóriu. Výskum tiež potvrdil, že deti nemajú tento nákazlivý syndróm až do štyroch rokov života.
Ukazuje sa však, že zívanie nie je „prenosné“ iba medzi ľuďmi, ale môže sa šíriť aj medzi rôznymi zvieratami. V skutočnosti sa ukázalo, že medzi druhmi, konkrétne medzi ľuďmi a psami, dochádza k nákazlivému zívaniu. Napriek tomu to stále nevysvetľuje, prečo ľudia zívajú. Tak a teraz sa priznaj, či si si pri pohľade na obrázky ani raz nezívol!
Zdroj: AllThatsInteresting | topdesat
