videní: 1.6K
Počas druhej svetovej vojny Nemci okupovali väčšinu Európy. Neutrálne krajiny – Španielsko, Portugalsko, Švajčiarsko a Švédsko – slúžili ako liahne intríg a špionáže. Obzvlášť významné bolo Švédsko, pretože vďaka jeho strategickej polohe tam mali nemeckí, sovietski a britskí agenti de facto voľné ruky. V rámci trojdielneho článku sa spoločne pozrieme na vraždu záhadnej ryšavky. Teda ak vôbec bola zavraždená. Poďme však pekne postupne.
V tejto atmosfére sa kľúčovou postavou stala okúzľujúca dáma menom Jane Horneyová, rodená Ebba Charlotta Horneyová. Okrem iného je sporný aj jej pôvod. Jedna z verzií znie, že sa narodila v Štokholme, iná zasa, že bola nemanželským dieťaťom zo Škótska a adoptoval ju švédsky otec a dánska matka.
Vysoká a nápadne pôvabná ryšavka, mužmi považovaná za krásku, bola vydatá a mala nespočetné množstvo milencov. Manžel pracoval ako novinár v pronacisticky orientovanej tlači Aftonbladet. Po dvoch rokoch manželstva sa rozviedli.
Jane Horneyová sa potom pohybovala na švédskej spoločenskej scéne a prežívala množstvo milostných románov, prevažne s diplomatmi a vojakmi. Bolo medzi nimi aj mnoho špiónov. Bez akýchkoľvek zábran vymieňala sex za informácie či tajomstvá. Mala pomer s britskými, nemeckým a ruskými diplomatmi a dôstojníkmi a taktiež s príslušníkmi dánskeho odbojového hnutia. Každá skupina, s ktorou prichádzala do styku, ju podozrievala, že spolupracuje s inou skupinou.
K jej milencom patril Ronald Turnbull z Útvaru zvláštnych operácií (SOE), Otto Danielsson a Martin Lundqvist zo švédskej vojenskej spravodajskej služby, ruský agent Alexander Pavlov, Jurger Winkel – člen dánskeho odboja, Karl-Heinz Hoffmann – veliteľ gestala v Dánsku, či Hermann Seibold, ktorý stál na čele nemeckej kontrašpionážnej činnosti v Škandinávii.
Ešte zaujímavejšou postavou zo zoznamu mnohých milencov Horneyovej je Horst Gilbert. V Dánsku slúžil v abwehre a podliehal admirálovi Canarisovi. Obaja boli skrytí antinacisti a prinajmenšom jeden z nich hral dvojitú hru. Gilbert sa priatelil s Alexandrou Michajlovnou Kollontajovou, sovietskou veľvyslankyňou vo Švédsku. Spojil sa s ňou a požiadal, či by bolo možné uzatvoriť separátny mier so Sovietskym zväzom. Pokračujeme druhou časťou.
