videní: 1.1K
Pokračujeme druhou časťou článku s názvom Záhadné z neba padajúce objekty. O padajúcich predmetoch z neba nachádzame informácie nielen v hlavných náboženských prúdoch, ale aj v bežných kronikách, zachytávajúcich udalosti po celom svete. Pozrite sa s nami na ďalšie prípady „nevysvetliteľných“ z neba padajúcich predmetov.
V roku 1833 riaditeľ Prírodovedného múzea v Poitiers M. Mauday pozoroval, ako počas búrky pršali ropuchy. V máji v roku 1879 pracovníci austrálskeho múzea zaznamenali, ako sa tisícky potočných rybičiek ocitli na súši. Doktor Gugger z Prírodovedného múzea v Spojených štátoch amerických zozbieral počas 40 rokov informácie o 67 takýchto prípadoch: 17 z nich sa odohralo v USA, 13 v Indii, 11 v Nemecku, 9 v Škótsku, 7 v Austrálii a po 5 v Anglicku a v Kanade. V niektorých oblastiach je tento jav bežný. Obyvatelia honduraského mesta Yoro každoročne na začiatku obdobia dažďov zbierajú sardinky, ktoré spadnú z oblohy počas búrok.
Čo sa týka vysvetlenia, pohybujeme sa niekde medzi vedou a mytológiou. V súčasnosti neexistuje presvedčivé vedecké vysvetlenie tohto fenoménu. Niektorí odborníci, ktorí sa odhodlali na jeho výskum, si myslia, že príčinou spŕšok rôznych objektov sú vzdušné víry alebo tornáda. Oba atmosférické javy vznikajú samovoľne pre teplotné rozdiely v jednotlivých vrstvách ovzdušia. Keď sa oddelia a naberú silu, zničia všetko, čo im stojí v ceste. Je preto možné, že tornáda vytiahnu živočíchy z kaluží a z riek a vynesú ich do výšky. Keď stratia silu, zvieratá sa ocitnú stovky kilometrov ďaleko a spadnú na zem ako dážď. Pokiaľ ide o mytologické vysvetlenie, tak všetky kultúry pripisujú zvieratám a predmetom padajúcim z neba symbolický význam.
Tajuplnými spŕškami z neba sa najviac zaoberal odborník na záhady a rodák z New Yorku Charles Fort (1874 až 1932). Počas svojho života zozbieral viac ako 60 000 zmienok o vedecky nevysvetliteľných javoch. V roku 1919 vydal dielo Kniha prekliatych. V súčasnosti jeho úžasnú zbierku desiatok tisíc poznámok uchováva Newyorská knižnica.
