Príbeh: Toto je prvé manželstvo osôb rovnakého pohlavia

Asi storočie predtým, ako sa manželstvo osôb rovnakého pohlavia stalo legálnym vo viacerých krajinách, nasledovali 2 ženy ich srdcia a spojili ich. Marcela Gracia Ibeas a Elisa Sánchez Loriga boli zúfalo zaľúbené a jediné, čo chceli, bolo byť spolu. Ich láske sa vyhýbali, pretože boli obe ženy, ale to im nezabránilo veľa obetovať a riskovať pre svoj vzťah. Putovali zo štátu do štátu a dokonca museli zmeniť svoju identitu, len aby mohli byť spolu.

Elisa a Marcela boli spočiatku kamarátky, ale nakoniec to prekvitlo v manželstvo.

Marcela Gracia Ibeas a Elisa Sánchez Loriga študovali na učiteľstvo pre základné školy na Učiteľskej škole pre učiteľov v španielskej A Corune. Ako sa ukázalo, spojila ich nielen ich vášeň pre učenie. Našli v sebe lásku, ktorá bola v tom čase tabuizovaná.

Marcela a Elisa začínali ako blízke priateľky, ale postupom času sa ich vzťah ešte viac utužil. Ich spojenie bolo také silné, že si to všimlo aj okolie. Keď sa rodičia Marcely zľakli možnosti, že ich dcéra môže rozpútať škandál tým, že je vo vzťahu s osobou rovnakého pohlavia, rozhodli sa, že je čas ju odviesť preč.

Rodičia Marcely ju odviezli do Madridu v nádeji, že vzdialenosť utlmí každú vášeň, ktorú spolu s Elisou zdieľali. Ale mýlili sa.

Osvojenie falošnej identity bolo jediným spôsobom, ako sa mohli oficiálne zosobášiť.

Keď sa Elisa a Marcela po rokoch opäť stretli, už sa mohli venovať svojej učiteľskej kariére. Po ukončení štúdia sa Elisa stala učiteľkou v Coristancu, zatiaľ čo Marcela učila v dedine Calo.

Po opätovnom stretnutí obe dámy nadviazali svoj vzťah tam, kde skončil. Aj keď ich práca znamenala, že sa cez deň nachádzali v rôznych mestách, trávili spolu noci. Takto to pokračovalo až do roku 1901, keď Elisa prijala falošnú identitu, aby sa mohla vydať za svoju milovanú. Nielenže si osvojila mužský vzhľad, ale sa aj premenovala.

8. júna 1901 si Marcela oficiálne vzala Elisu, ktorá sa v tom čase nachádzala pod rúškom novej identity. Táto udalosť bola neskôr známa ako jedno z prvých zaznamenaných manželstiev osôb rovnakého pohlavia.

Keď ich tajomstvo vyšlo najavo, boli prinútené utiecť.

Ako by sa dalo čakať, manželstvo Elisy a Marcely nezostalo u susedov bez povšimnutia. „ Manželstvo bez muža“ (ako sa nazývalo) vyvolalo niekoľko reakcií a dostalo sa dokonca aj na novinové titulky. Čoskoro ich okolie už nemohlo privrierať oči.

Lekárom bolo nariadené, aby potvrdili, že Mario (mužská identita Elisy) bol naozaj žena. Aj keď sa Mario snažil vydať za hermafrodita, skutočná podstata manželstva sa nakoniec odhalila. Bohužiaľ to pre manželov malo ťažké následky. Pár stratil prácu a bol exkomunikovaný. Dokonca bol na nich vydaný aj zatykač.

Verilo sa, že Elisa a Marcela opustili svoj domov a nakoniec skončili v Argentíne.

Kniha Narcisa de Gabriela z roku 2008 rozprávala o možnom ukončení ich milostného príbehu.

O živote Elisy a Marcela po úteku z domu sa toho veľa nevie. V roku 2008 však historik Narciso de Gabriel vydal knihu s názvom Elisa e Marcela – Alén dos homes , v ktorej sa pokúsil vyplniť niektoré medzery.

V knihe Gabriel rozprával o tom, ako boli Elisa a Marcela chytené, uväznené a neskôr prepustené v portugalskom Porte. Autor tiež tvrdil, že Elisa, ktorá prijala meno Mario, sa v roku 1903 vydala za Christiana Jensena .

Film o dámach viedol k objaveniu dávno strateného potomka.

Niekoľko desaťročí potom, čo Elisa a Marcela bojovali za svoju lásku, bol na ich počesť natočený film. Elisa & Marcela, vydaný v roku 2019 , prerozprával príbeh týchto priekopníckych žien. Zaujímavé je, že to malo za následok aj objav Marcelinho potomka Normy Graciely Moureovej.

Norma, ktorá dokázala uchovať iba meno a starú fotografiu Marcely, sa začala zaujímať o jej rodovú líniu v dôsledku filmu. Vyhľadala online a uvedomila si, že fotografia, ktorú mala, je Marcela, ktorá bola náhodou jej prababičkou.

Zdroj: Brightside | topdesat