videní: 1.5K
Pokračujeme druhou časťou článku o legende menom Dealinda Correaová, o žene, ktorá sa vydala na strastiplnú cestu smrti za svojim odvlečeným mužom. Poďme na to.
Deolinda, vyzbrojená iba nádobou s vodou, sporo odetá do ponča, vzala do náručia syna a vydala sa hľadať svojho odvlečeného muža. Predierala sa cez nehostinnú púšť Ampacama, išla krížom cez skalnaté hory a doliny, kráčala po vysušenej zemi, išla proti vetru, proti spaľujúcim slnečným lúčom, zmorená, bez chvíľky oddychu, vyhladovaná a smädná. S ubolenými nohami a vyschnutými perami dorazila do mestečka menom Vallecito na úpätí pohoria Pie de Palo. Tam na vrcholku malého kopca padla od vyčerpania. Keď už vedela, že umiera, začala sa modliť a prosila nebesá, aby ušetrili aspoň jej syna. O tri dni neskôr, náhodní pohoniči, ktorí išli okolo, zbadali, že nad horou lietajú vtáci do kruhu ako nejakí strašidelní čierni anjeli. Prišli bližšie a zbadali mŕtvu dievčinu a jej syna, ako saje mlieko z jej pŕs. Hlboko dojatí tým, čo videli, pochovali nešťastnú Deolindu, miesto označili krížom z pästiara (druh stromu) a chlapčeka zobrali do neďalekej dedinky Caucete.
Keď sa dedinčania dozvedeli o tomto „prvom zázraku“, bežali ku skromnému hrobu zosnulej, postavili jej tam svätyňu, zapálili sviečky a priniesli poháre s vodou, aby mohla uhasiť svoj smäd. Nikto z nich dovtedy nepočul, žeby sa zo smrti mohol zrodiť život, tak ako to urobila zosnulá Correa, keď jej mŕtve telo napojilo syna. Svätyňa venovaná jej pamiatke sa nachádza v blízkosti stanice Vallecito na železničnej trase Belgrano, na úpätí pohoria Pie de Palo, vo výške 64 kilometrov nad úrovňou národnej diaľnice 141.
Údajne Deolindine zázraky sa znásobili a správy o nich sa rozšírili do rôznych kútov krajiny pozdĺž pohoria Ánd, až do Čile a Bolívie, kde ešte dnes môžeme nájsť oltára na uctievanie Spinkajúcej Correy. Matky ju prosia, aby ich obdarila mliekom pre ich deti, dedinčania aby im zoslala dážď na úrodu a pohoniči, ktorí ju vymenovali za svoju patrónku, aby ich ochraňovala na cestách.
