videní: 1.2K
Pokračujeme druhou časťou článku Kostné nástroje na veštenie z čias dynastie Šang, v ktorej sa – okrem iného – pozrieme na čítanie z korytnačieho panciera. Poďme rovno na to.
V roku 1899 Wang Iyung, obyvateľ Pekingu, ktorého sužovala malária, navštávil lekára a ten mu predpísal liek, ktorý obsahoval prášok, ktorý sa nazýval dračie kosti. V skutočnosti to boli kúsky korytnačieho panciera pokryté zvláštnymi znakmi. Pacient si hneď všimol, že tieto obrazce sa podobali na znaky, ktoré sa používajú v čínskom a japonskom písme. Rozhodol sa nazhromaždiť toľko úlomkov kostí, koľko len mohol. Keď skúmal ich pôvod, prišiel na to, že väčšina z nich pochádza z náleziska v Xiaotun, v blízkosti Anyang, v povodí Žltej rieky.
Nálezisko bolo známe už od pradávna a našlo sa tam množstvo pamiatok obrovskej historickej hodnoty z čínskeho cisárskeho dvora. Wang Iyungove dohady potvrdili aj vtedajší archeológovia, ktorí navyše odhalili, že znaky vyryté do kostí a korytnačích pancierov slúžili na zapisovanie proroctiev v období dynastie Šang ( teda v 8. – 11. Storočí pred našim letopočtom). Prvé skúmania týchto pozostatkov sa rýchlo vyvinuli do samostatnej disciplíny, ktorá priniesla poznatky o neobyčajne rozvinutej šangskej kultúre, zameranej na umenie a technický pokrok, počas ktorej bronzová doba dosiahla v Číne svoj rozkvet. Jej obyvatelia, prevažne roľníci, už používali na poliach voz ťahaný dvoma koňmi. Stavali sa už aj paláce a chrámy z tehál, ktoré stáli na kamenných základoch. Najväčšia osobitosť však spočívala v tom, že išlo o odpradávna hierarchizovanú spoločnosť aristokratického zriadenia, ktorej vládla šľachtická kasta a ktorá sa vyznačovala veľkými vedomosťami z oblasti astronómie a matematiky.
Ako sa dalo predpokladať, veštenie v úzkom vzťahu s písmom zohrávalo v tejto kultúre podstatnú úlohu tak v živote občanov, ako aj v rámci palácových intríg. Preto sa nariadenia, ktoré pochádzali od vládcov, mohli vzťahovať na proroctvá z vešteckých kostí, ktoré vyslovovali šamani a kňazi na kráľovskom dvore.
