videní: 2.1K
Na severnom cípe kontinentálneho polostrova sa vyšplhala teplota na 18,3 °C. A pritom má Antarktída najchladnejšiu klímu na Zemi.
Antarktída, alebo zastarano Antarktis, je najjužnejší svetadiel obklopujúci južný pól Zeme. Je takmer celá trvalo zaľadnená a zaberá plochu 13,2 mil. km². Obklopujú ju okrajové moria Atlantického oceánu, Tichého oceánu a Indického oceánu. Zároveň je to najchladnejší svetadiel s najnižšou priemernou vlhkosťou vzduchu.
Pozemské meteorologické stanice tu namerali teplotu – 89,2 °C, pričom satelity identifikovali ešte nižšie teploty na hranici – 93,2 °C. Takéto rekordné čísla sú už ale dávno fuč. Teraz sa totiž počasie podobalo priemernému jarnému dňu. Podľa argentínskej meteorologickej agentúry teplota dosiahla na začiatku februára až + 18,3 °C.
Takúto vysokú teplotu zaznamenali na základni Esperanza – stále výskumné pracovisko na polostrove Trinity, ktoré je jednou z dvoch civilných osád na tomto kontinente. Pritom nejde o prvú takúto negatívnu správu. V marci 2015 namerali 17,5 °C, a je veľmi nepravdepodobné, že meteostanica zaznamenala zlú hodnotu.
Rekordná teplota bola ovplyvnená silným vetrom, ktorý sa sťahoval z horských svahov a priviedol horúci vzduch smerom k Esperanze. Od 50-tych rokov 20. storočia sa Antarktída otepľuje o viac ako 0,05 °C za desaťročie. Existujú aj fyzické dôkazy – topenie ľadovcov okolo Antarktického polostrova a rozširujúca sa tavenina snehu, ktoré sú následkom umelého klimatického vykurovania.
Antakrtída stráca ľad 6-krát rýchlejšie ako v osemdesiatych rokoch. Je len otázkou času, kedy sa naša planéta proti negatívnym počinom na nej vzbúri a dá nám príučku. Americká vesmírna agentúra NASA v januári varovala, že antarktický ľadovec Thwaites by sa mohol v priebehu desaťročí zrútiť a „potopiť mestá“ po tom, ako pod ním objavili 300 metrov vysokú rastúcu dutinu.
Je taká veľká, že sa do nej zmestí štrnásť miliárd ton ľadu a väčšina z neho sa roztopila za posledné štyri roky. Veľkosť dutiny pod ľadovcom zohráva dôležitú úlohu pri jeho topení. Keď sa totiž pod ľadovec dostane viac tepla a vody, rýchlejšie sa roztopí.
Thwaites je v súčasnosti zodpovedný približne za štyri percentá globálneho nárastu hladiny svetových morí. Keby sa úplne roztopil, hladiny by stúpli o vyše 65 centimetrov. Tento ľadovec je dôležitý aj preto, že drží pohromade susedné ľadovce a jeho zmiznutie by spôsobilo aj ich roztopenie. Stratou všetkého ľadu by sa hladiny morí zvýšili o ďalšie vyše dva metre. To zalarmovalo vedcov, ktorí teraz tento jav pozorne sledujú.
Vedci hovoria, že dnešné globálne teploty sú rovnaké ako pred 115-tisíc rokmi. Počas doby známej ako Eemian, horúce teploty oceánov spôsobili globálne topenie ľadu. V dôsledku toho bola hladina mora o šesť až deväť metrov vyššia ako dnes. Ale ak sú súčasné teploty oceánov rovnaké ako počas Eemianu, znamená to, že našej planéte „chýba“ zničujúci nárast morí. Keby hladiny stúpli len o 1,8 metra, mnohé pobrežné mestá by sa ocitli pod vodou a ulice by sa premenili na kanály.
Zdroj: zmescience | NASA | topdesat
