videní: 2.2K
Kto bol vo vazalských štátoch komunistického zriadenia najkrutejším vládcom? Bol to Ceaucescu? Jeho vláda mala na svedomí 60 000 mŕtvych ľudí, mužov, žien či detí. Alebo žeby to bol Gottwald, ktorého generál Čapička občas aj za fľašu koňaku presvedčil, aby na niekoho podpísal trest smrti? Či Bierut, ktorý v kartotékach bezpečnosti evidoval snáď tretinu národa ako podozrivých? V žiadnej z komunistických krajín neevidoval takýto počet.
Medzi – nazvime to – nasledovníkmi Stalina či jeho klonmi, mal osobitné postavenie Mátyás Rákosi, ktorý žil v rokoch 1892 až 1971. Do svojej budúcej funkcie sa začal zaúčať už relatívne skoro. V prvej svetovej vojne sa ako zajatec ocitol v Rusku. Odtiaľ sa mu podarilo ujsť a v roku 1918 sa stal zakladajúcim členom komunistickej strany. Hneď sa stal aj vysokopostaveným členom. V roku 1919, za Maďarskej republiky rád, bol členom revolučnej rady a tá sa so svojimi protivníkmi rozhodne nemaznala. Ani Komunistická internacionála, ktorá riadila teror v iných krajinách a ktorej členom sa stal v roku 1920. Jeho činy mu boli zrátané v roku 1933 a dostal doživotie.
Ako generálny tajomník Komunistickej strany Maďarska mohol Rákosi po vojne naplno prejaviť svoje schopnosti či získané skúsenosti. Represálie smerovali ku členom iných politických strán, príslušníkov „vykorisťovateľských“ tried, kňazov i veriacich, napokon aj voči vysokým funkcionárom vlastnej strany. V podstate rovnako, ako aj v iných krajinách, kde sa komunisti chopili moci. Ibaže ešte o niečo krutejšie. Len za rok 1948 až 1953 odsúdili v Maďarsku 700 000 až 800 000 ľudí. Svoje obete údajne neraz nakázal pomlieť a hodiť do Dunaja. Rákosi nadobudol chýr najusilovnejšieho Stalinovho žiaka.
Chruščove reformy po Stalinovej smrti zatriasli postaveným vládcov vo východnej Európe. Rovnako aj Rákosiho postavením. Vo funkcii predsedu vlády ho vystriedal Imre Nagy. V máji v roku 1954 sa však stalo niečo neuveriteľné. Vedúcim komisie, ktorá vyšetrovala nezákonné procesy sa stal práve Mátyás Rákosi. Ten Rákosi, ktorý ich inicioval aj v zahraničí – napríklad v Československu.
.jpg){kind=link}