videní: 2.2K
O Stalinovi a jeho paranojách asi nikomu rozprávať nemusíme. Po vojne sa však Stalinova paranoja zvyšovala a obetí pribúdalo. Jeho dcéra Svetlana napísala, že už začiatkom roka 1948 bolo jeho správanie patologické, že bol „krajne rozzúrený na celý svet“. A tak bolo množstvo ľudí postavených k múru
Ľudský život nemal pre muža menom Stalin žiadnu hodnotu. Takýto názor nadobúdal ako profesionálny revolucionár už v časoch cárskeho Ruska, keď organizoval teroristické akcie, to značí, že boľševickí ozbrojenci prepadávali banky, poštové vozne, parníky, aby si lupom zadovážili peniaze na politickú činnosť. Na smrť si navykol v občianskej vojne, keď ľudská krv tiekla potokmi. A aj jeho pričinením.
Prvé roky sovietskej moci si vyžadovali pevnú ruku. A Stalin ju mal. Čistil krajinu od nežiadúcich živlov, od buržoázie, od kulakov, od cirkevných hodnostárov, od veriacich, od všetkých ktorí zmýšľali ináč, ako nariadila vedúca strana. Vlny teroru boli prítomné v každej časti krajiny.
Už keď boli zlikvidovaní všetci „nepriatelia“, prišiel rad na svojich. V Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republike vyvraždili približne 90% členov oblastných výborov strany a oblastných výkonných výborov. Podobné čistky prepukli i v mestských, regionálnych a okresných výboroch straníckych organizácií a sovietov. Stalin im proste neveril.
Koniec koncov – neveril ani najbližším. V jeden deň sa „prikrývaš jedným plášťom“ a druhý deň si nepriateľ, zradca či špión. Nasledovali najbližší, ale i najvyšší funkcionári s nehynúcimi zásluhami v boji proti cárizmu a pri budovaní socializmu: Zinoviev, Bucharin, Kiseľo, Kubiak, Ešba a ďalší.
Ostali vôbec nejakí súdruhovia? Osvedčení súdruhovia? Začiatkom roka 1953 v Stalinovi zase dozrieva podozrenie. Nie je spokojný s Molotovom a Malenkovom. Nekujú proti nemu nejaké sprisahanie? A čo Chruščov a Berija? Berija ako minister vnútra, je predsa veľmajsterom intríg. Čo ak ich kuje aj proti Stalinovi? Takého Vorošilova podozrieval, že je anglickým špiónom a na zasadnutia ho už ani nepozýval.
Po smrti Stalina lekári pri pitve konštatovali, že trpel silnou sklerózou mozgových tepien a že sa uňho vyvíjala dlhé roky. Človek s takouto diagnózou sa stáva chorobne podozrievavým a trpí stihomamom.
