videní: 1.8K
Obdobie boľševizmu bolo kruté do takej miery, že si to ani nechceme predstaviť. Je však dôležité poznať históriu, aby sa chyby, ktoré urobili naši predkovia po celom svete neopakovali. Pozrime sa spoločne na odvrátenú tvár nekompromisných súdov, ktoré kapitalistickú špinavú konkurenciu nahradili „ušľachtilou“ socialistickou súťažou. Pretekali sa ešte aj v tom, kto koľko ľudí pošle na smrť.
Stalin povedal: „V socializme neexistuje konkurencia.“ Pretože konkurencia je údajne nekalá. Stalin nahradil konkurenciu socialistickou súťažou. Socialistická súťaž je ušľachtilé zápolenie. A tak sa aj súťažilo – vo výnosoch, v hlbokej orbe, v dojivosti kráv, za sústruhom i v školských laviciach.
Rok 1937 znamenal pre Sovietsky zväz vypuknutie ďalšej vlny násilia. Už ani nevedno akej v poradí. Ale táto bola asi najbrutálnejšia. Každý bol podozrivý, ku podivu nie každý vinný. V predchádzajúcich vlnách násilia zlikvidovali buržujov, zapredanú inteligenciu, kulakov, kňazov, eserov, menševikov, zradcov a špiónov. Kto ešte zostal? Boli to napríklad príslušníci rôznych národností. Na rad prišli Poliaci, Lotyši, Nemci, Česi…
Od leta 1937 do jesene 1938 bolo v Sovietskom zväze popravených asi 600 Čechov.Tých, ktorí patrili k volynským Čechom v okolí Žitomíra a Kyjeva, ale aj tých, ktorí pre ideál prišli do krajiny Sovietov budovať šťastnú budúcnosť ľudstva. Dôvod? Chodíš do Sokola? Tam sa pripravujete, ako bojovať proti nám. Učíš sa esperanto? Určite preto, aby si do zahraničia prepravoval správy. Máš listy od príbuzných z Československa? Dôkaz, že si špión. Existovali len dve možnosti: guľka, alebo gulag. Len málokto prežil.
Na zatknutie však ani nemusel byť dôvod. Tí hore naplánovali, ktorý kraj, ktorý okres či oblasť dodá koľko zatknutých. Dnes toľko a toľko, zajtra zase toľko. Normy sa museli dodržiavať. Našli sa však aj snaživci, ktorí za každú cenu normy prekračovali, a dodávali viac, ako sa „naplánovalo“. Niektorí o desaťtisíc ľudí viac, iní o stotisíc. Moskva samozrejme podobným žiadostiam s radosťou vyhovela. Súťažilo sa, kto koľko ľudí postrieľa. Potoky krvi sa valili ulicami.
V každom okrese sa zriaďovali cintoríny pre postrieľaných. Teda ak sa jamy, do ktorých ich hádzali dajú nazvať cintorínmi. Mŕtvoly boli zasypané priemyselným či domovým odpadom a zaliate betónom.
