videní: 5.1K
Fajčenie cigariet radikálne mení spôsob, akým sa určité gény menia, čo vedie k zvýšenému riziku kardiovaskulárnych ochorení, zápalových ochorení a rakoviny, podľa štúdie nedávno zverejnenej v časopise Circulation: Cardiovascular Genetics.
Medzinárodný tím vedcov odobral krv až 15 907 ľuďom, vrátane takmer 9 000 súčasných ale aj bývalých fajčiarov a približne 7 000 nefajčiarov. Analýzou DNA každého účastníka, autori štúdie hľadali štatisticky významné epigenetické rozdiely medzi týmito troma skupinami, a zistili, že asi 7 000 samostatných génov bolo ovplyvnených fajčením.
Bežnou modifikáciou DNA dochádza v podobe metylácie, v rámci ktorej sú metylové skupiny pridané do DNA, a mení sa spôsob, akým niektoré gény fungujú.
Pri vykonávaní ich analýzy, vedci objavili významné rozdiely metylácie DNA medzi fajčiarmi a nefajčiarmi, a poznamenali, že väčšina postihnutých génov je spojená s najrôznejšími chorobami bežne pripisovaných fajčeniu – konkrétne rakoviny a pľúcnych chorôb.
Našťastie tím zistil, že akonáhle ľudia prestali fajčiť, väčšina metylácie DNA sa vrátila do podoby ako u ľudí ktorí nikdy nefajčili. Avšak, malý počet génov zostáva upravených niekoľko desiatok rokov po ukončení fajčenia, čo naznačuje, že fajčenie cigariet môže zanechať trvalú genetickú stopu, čo má za následok celoživotnú náchylnosť k niektorým chorobám.
Autor: Comfreak / pixabay.com
„Naša štúdia získala presvedčivé dôkazy, že fajčenie má dlhodobý vplyv na náš molekulárny systém, ktorý môže trvať aj dlhšie ako 30 rokov,“ hovorí spoluautor štúdie Roby Joehanes vo svojom vyhlásení. „Povzbudivou správou je, že akonáhle osoba prestala fajčiť, genetických informácii v DNA sa vrátila do hladiny, akú mala osoba ktorá nikdy predtým nefajčila. To znamená, že sa naše telo má snahu liečiť samo.“
Zdroj: iflscience
Titulná foto: pixabay
